KEĎ ICH OČI VRAVIA O NÁS

PROLÓG

Oči sú bránou do duše. Oči sa môžu smiať, aj plakať. Pohľadom môžeme iných raniť, zlomiť. Niekedy si ani neuvedomujeme, ako môžeme svojím pohľadom odsúdiť myšlienku, nápad a taktiež samého človeka. V rôznych životných situáciách posudzujeme iných na základe vonkajšieho vzhľadu a nehľadíme na podstatu človeka. Oči môžu o nás povedať tak veľa a pritom môžu skryť tie najtajnejšie zákutia nášho srdca!
Zvieratá sa dívajú na svet inak. Majú schopnosť vycítiť nebezpečenstvo a my, učiac sa, v tomto okamihu žasneme nad ich chovaním, ako sa jednoducho a s čistým štítom dokážu vymaniť zo siete nástrah a živelnosti okolia. Riešia to duchom zakódovaným v útrobách ich bytia.
Každý človek sa pozerá na svet svojimi očami, svojou vlastnou predstavivosťou a preto každý jednotlivec je neopakovateľnou osobnosťou. Možno by bolo veľmi dobré naučiť sa rozmýšľať očami zvierat. Z očí zvierat a z ich chovania vidíme, ako máme v živočíšnej ríši veľa spoločného – v svojom chovaní, v postojoch, ba mnoho ráz nás motivujú k tomu, akými by sme mali naozaj byť. Stávajú sa zrkadlom nášho svedomia, zmýšľania, našich reakcií. Poukazujú na to, akí sme a čo by sme mohli od nich prijať za svoje. Oči sa tak stávajú inšpiráciou k sebauvedomeniu si svojich limitov a k zamysleniu sa samých nad sebou. Sú studnicou, v ktorej vidieť odraz nášho srdca.

Po tráve si skacká
každodenný hosť,
trávička jak tácka,
v nej obživy dosť.

Zobček presne mieri,
vzduch plný strachu,
ťahá červa z diery,
spod lístia aj z machu.

Veselo si kráča,
má tak málo, nič.
Krásne spievaš, vtáča,
dnes o Bohu krič.

Vsadil ti v krk zlato,
skromnosti dal cnosť,
preto mu dnes za to
spievaj pre večnosť.

Ochlaď mi nožičky
rosička z neba,
chcem byť tiež maličký,
dať v obeť seba.

Tá smietka chlebíka
k životu stačí,
neba sa dotýka,
spieva hlas vtáčí.

Duch pije z kalicha,
vozvysok skáče,
lásky sa nadýcha,
od šťastia plače.

Spievaj žalm, pieseň chvál,
vtáčatko milé,
že mi Boh zdravie dal,
žiť v plnej sile.

V duši preds᾽ zneje hlas,
či sa to stalo,
že som v tak krátky čas
stihol tak málo.

Stíchne krok, zmĺkne tón,
zastaví sa sen,
na konci ja a On,
moje skutky len.

Zaspievaj, vtáčik drozd,
pesničku z raja,
nech navždy lásky most
ma s nebom spája.