KEĎ RUKA DRUHÚ POHLADÍ

PROLÓG

Pocity, ktoré zažívame, dokážu ovplyvniť situáciu, v ktorej sa nachádzame. Naša prítomnosť, pohyby, celá naša bytosť spočíva v objavovaní seba samého a ľudí, ktorí sú k nám najbližšie. Každý jeden z nás sa môže cítiť osamelý, smutný, ale potom príde niečo, niekto a odrazu všetky pocity strachu a beznádeje sú preč, stratia sa. Cítime sa príjemne a nechceme, aby sa to skončilo. Vnímame prijatie a pevné puto dvoch bytostí. Prežívame veľkú radosť a vychutnávame si každú jednu minútu. Je tu niekto, komu na nás záleží. Miluje nás a stará sa o nás. Priateľstvo, ktoré spája dvoch ľudí, dokáže prekonať všetko. Jeden dotyk, jeden pohľad, jedno slovo a sme v siedmom nebi. Chvíle, ako sú tieto, zanechávajú v nás pocity a spomienky na ľudí, ktorých sme stretli a spoznali. Možno si nepamätáme presne slová, ale ten jeden dotyk, to jemné pohladenie nám dokáže otvoriť oči a uvidieť priateľa, ktorý stojí vedľa nás. Stačí len počúvať a vidieť tú krásu, ktorá sa okolo nás neustále točí. A nakoniec, jedno čarovné slovíčko uznania, úcty, podpory a vďaky kriesi našu dušu k prejavu prirodzenej radosti a povznášajúceho pokoja.

Dvadsaťpäť rokov spolu žijete,
takú myšlienku doma mávam,
spolu všetky zlé skutky znášate,
ktoré ja po celý čas pácham.

Dvadsaťpäť liet, prvý máj!
Svadba veľká, hudba hraj!
Chcel by som tam raz byť aj ja
a prísť s vami až do raja.

Žite dlho, otec, mama,
nekráčame do neznáma.
V nebi svoje miesto máme,
tam si spolu zaspievame.

Ako nášho srdca vráta
otvoríme láske,
tak nám to raz Pán Boh zráta
na výplatnej páske.

Preto chcem vám dať to naj:
„Boh váš život požehnaj!“