Jedno z vystúpení, z ktorého si ma už ako malého chlapca starší pamätníci ešte dnes pamätajú je, keď som v kroji oblečený a s valaškou v ruke „zasadil“ tóny pri nohách rodných vŕškov Malých Karpát. Vtedy, v roku l968, boli v Dolných Orešanoch dožinky, pri príležitosti ktorých sa otvárala vináreň Orešanka, postavená pod horou za dedinou. Na svoj vek som bol dosť maličký. Museli na pódium pritiahnuť stôl, naň položili stoličku a na ňu ma postavili. Rád som spieval zbojnícke piesne a z tej výšky pieseň „Hej, musel by to chlap byť“, vraveli, bolo počuť až do dediny.

Áno, od útleho detstva som rád spieval. Ako chlapec, či mládenec som sa presadil sólisticky ako interpret nielen ľudových, ale aj umelých a populárnych piesní. Do osemnásteho roku veku som absolvoval na LŠU v Trnave dva cykly spevu, hru na akordeón a päť rokov hry na klavír. Ako dvadsaťpäťročný som mal za sebou už desiatky súťaží v speve a dosiahol som pozoruhodné výsledky na celoslovenskej úrovni. Ako štrnásťročný som získal v Prešove na celoslovenskej súťaži v speve mimoriadnu cenu aj za vlastnú tvorbu. Potom nasledovalo množstvo zborov na amatérskej a poloprofesionálnej úrovni, kde som okrem spevu robil aj úlohu korepetítora na harmonike (folklórny súbor Oriešok, Cantica Nova, folklórny súbor Dudváh, súbor Ekonóm, súbor Technik, atď.).

Zmaturoval som na gymnáziu v Trnave. V roku 1983 som ukončil VŠE v Bratislave s inžinierskym diplomom a v roku 2004 doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave s titulom PhD. V roku 1995 som absolventským koncertom ukončil absolutórium Štátneho konzervatória v Bratislave v odbore spev u profesorky Alžbety Michálkovej. Od roku 1989 som členom Slovenského filharmonického zboru (SFZ) ako koncertný spevák v hlasovej skupine tenor. Do dnešného dňa, ako člen SFZ, mám za sebou množstvo koncertných turné a vystúpení v krajinách Európy (Rakúsko, Spolková republika Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Španielsko, Kanárske ostrovy, Taliansko, Grécko, krajiny Beneluxu, Veľká Británia a v Japonsko). Popri tejto hlavnej profesionálnej činnosti sa venujem ako hlasový pedagóg zborovému spevu a zároveň ako dirigent speváckeho zboru. Skladám piesne, ktoré si sám interpretujem.

Ďalším mojím záujmom, ktorý je bytostne interakčne prepojený s hudbou a spevom, je (s úsmevom argumentujem) pestovanie viniča a výroba vína, kde som dosiahol niekoľko ocenení. Z toho plynú aj situačné záblesky nových textov o mojom vínku. Pokračujem tak v rodinnej tradícii, resp. v šľapajach môjho otca, ktorý pracoval tridsať rokov v profesii vincúr, ako diplomovaný technik rastlinnej výroby, v špecializácii vinárstvo a ovocinárstvo. Po celý rok ťažká práca vo vinohrade a práca spojená s náročnou technológiou výroby vína sú pretkané symbiózou inšpirácií, motivácie a invencií v melódiách a textoch nielen o víne, ale aj o rodisku a prostredí, v ktorom žijem.

Srdcu veľmi blízka mi je sakrálna muzika a gospelové piesne, ku ktorým vnútorne inklinujem a môj úprimný vzťah k tomuto umeniu vyplýva z môjho naturelu.
Som tradičným hosťom a aktívnym účastníkom rôznych kultúrno-spoločenských podujatí na regionálnej, okresnej, či krajskej úrovni. Na ľudových piesňach som vyrastal. Rád sa k nim vraciam a cez vystúpenia na príležitostných spoločenských akciách im ostávam aj naďalej verný.

Smolenický zámok je miestom, kde často koncertujem ako sólista s piesňami rôznych štýlových období. V repertoári mám okrem umelých piesní a známych talianskych piesní a operetných árií aj operné árie obdobia romantizmu.

Som šťastne ženatý, mám tri krásne dcéry (Elizabetu, Emanuelu a Eleonóru), z ktorých najstaršia sa už predstavila pesničkami na mojej CD platni.